Ako si vybudovať telo po vážnom ochorení
Zotavenie po vážnej chorobe alebo úraze nie je krátkodobý cieľ – je to dlhodobá cesta, ktorá si vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť a podporu. Hoci liečba v nemocnici končí, skutočná rehabilitácia sa začína až potom – doma, každý deň, krok za krokom.
Telo potrebuje pohyb, aj keď je obmedzené
Aj malý pohyb má obrovský význam. Ak nie je možné krúžiť členkom, dá sa trénovať ohyb prstov. Ak ruka nevládze, pomôže jej druhá.
Nejde o výkon, ale o udržiavanie spojenia medzi telom a mozgom, lebo aj pasívny pohyb stimuluje nervové dráhy a bráni ich útlmu.
„Každý pohyb je signál pre mozog: „Ešte som tu. Ešte to dokážem.“
Mozog sa učí celý život
Neuroplasticita – schopnosť mozgu vytvárať nové spojenia funguje v každom veku.
Cvičenie, opakovanie a mentálne predstavy pohybu pomáhajú vytvárať nové nervové dráhy, ktoré môžu prevziať funkciu tých poškodených.
„Aj predstava pohybu je tréning“.
Ak sa človek sústredí na to, ako hýbe rukou, nohou alebo prstom, mozog aktivuje tie isté oblasti ako pri reálnom pohybe.
Každodennosť ako terapia
Rehabilitácia nemusí znamenať hodiny v posilňovni.
Môže byť súčasťou každého dňa pri obliekaní, varení, telefonovaní či sledovaní televízie.
Stačí pridať vedomý pohyb, zapájať svaly, ktoré zvyknú „odpočívať“, a neprestať ich používať.
„Aj umývanie riadu, ak sa robí s úmyslom posilniť ruku, sa stáva rehabilitáciou“.
Psychická sila je dôležitá
Mnohí ľudia po úraze alebo chorobe prechádzajú fázami bezmocnosti, frustrácie či smútku.
To je prirodzené. No najväčší pokrok prichádza vtedy, keď sa človek naučí vnímať každý malý úspech pohyb prsta, úsmev, krok ako víťazstvo.
„Trpezlivosť, humor a vďačnosť sú lieky, ktoré fungujú každý deň“.
Podpora rodiny a komunity
Zotavenie sa nedá dosiahnuť osamote. Podpora rodiny, priateľov či rehabilitačného centra pomáha človeku udržať motiváciu a pokračovať aj vtedy, keď sa zdá, že pokrok stagnuje.
„Každé povzbudenie, spoločné cvičenie či úsmev to všetko sú kroky k zlepšeniu“.
Psychická sila je rovnako dôležitá ako fyzická
Mnohí ľudia po úraze alebo chorobe prechádzajú fázami bezmocnosti, frustrácie či smútku.
To je prirodzené. No najväčší pokrok prichádza vtedy, keď sa človek naučí vnímať každý malý úspech – pohyb prsta, úsmev, krok ako víťazstvo.
„Trpezlivosť, humor a vďačnosť sú lieky, ktoré fungujú každý deň“.